• AKTUALITY
  • OBEC
  • OBECNÝ ÚRAD
  • KULTÚRA
  • DOKUMENTY
  • KONTAKT

Kontakt:

Napíšte nám:

Kultúra

Vznik samostatného Československa vytvoril  nové, predtým nebývalé podmienky pre rozvoj kultúry a vzdelania. Už v roku 1919 boli Národným zhromaždením prijaté dva zákony v oblasti osvety – zákon o organizovaní ľudových kurzov občianskej výchovy a zákon o verejných obecných knižniciach. 
Na základe prvého zákona sa vytvárali v okresoch okresné osvetové zbory, v obciach miestne osvetové komisie. Blížiace sa 10. výročie vzniku republiky bolo impulzom pre oživenie činnosti i Miestnej osvetovej komisie v Kelči. 
Zapojili sa do organizovania štátnopolitických osláv, výchovných a odborno-vzdelávacích prednášok, besied pre mládež a dospelých ako i rôznych kurzov, spoločenských prednášok, ochotníckych predstavení a športových podujatí. Sympatickou sa stala akcia futbalovej súťaže o Putovný pohár starostu obce. 

DHZ 
 Ťažisko tejto práce zostávalo na správcovi-učiteľovi Jánovi Fialovi a na notárovi Jánovi Špyrkovi. Obaja boli nápomocní činnosti Dobrovoľného hasičského zboru v Kelči. Po veľkom požiari roku 1903 mal svoje nezastupiteľné miesto v každodennom živote obce, pri ochrane majetku občanov. Hasiči boli neodmysliteľnou súčasťou spoločensko-kultúrneho života. Boli organizátormi pravidelných tanečných zábav, spolupodieľali sa na ochotníckom živote, ale i pri rôznych spoločensko-náboženských a verejných akciách. 


Knižnica 
Zákon o verejných knižniciach, bez rozdielu ukladal zriadiť a udržiavať knižnice, materiálne zabezpečovať ich činnosť, dávať prostriedky na doplňovanie ich fondov a postaviť ich do služieb všetkých obyvateľov. 
Možnosti dotovať nielen obecnú knižnicu, ktorá mala v roku 1927 iba 30 kníh, ale i pokladnicu Dobrovoľného hasičského zboru, boli veľmi obmedzené. 

Cirkev 
 Kelča cirkevne nikdy nebola farnosťou, ale iba filiálkou, a to aj po roku 1780,kedy už mala vlastný kostol. Do roku 1549 mohla byť filiálkou rímskokatolíckej farnosti v Turanoch. V 15. storočí bola fara patriaca do Vranovsko-stropkovského vicearchidiakonátu Jágerského biskupstva. Keď roku 1549 pribudol farský kostol v Dobrej, Kelča sa stala jeho filiálkou. V roku 1788 bola vytvorená samostatná farnosť vo Veľkej Domaši. Vedené sú i matriky narodených, sobášených a zomretých. Rád františkánov v Stropkove usadil 1616 Štefan Pete. Gróf Žigmund Pete sa roku 1737 zaslúžil o výstavbu malého kostolíka vo Veľkej Domaši, ktorý stál vedľa kaštieľa uprostred obce. Ďalší kostol si veriaci Veľkej Domaše postavili roku 1851. 
Kelča počtom veriacich rímskokatolíkov bola najväčšou obcou farnosti. Roku 1826 ich bolo 425. 

V lete 1989 si veriaci opravili, reštaurovali interiér kostola sv. Štefana kráľa, zakúpili akumulačné pece. Po novembri 1989 bola požiadavka veriacich výstavba nového kostola. Základný kameň bol zhotovený už v apríli 1990 a vysvätený bo 10. apríla 1991 v Bratislave sv. otcom pápežom Jánom Pavlom II. S výkopom základov sa začalo 15.apríla 1991 za veľkej pomoci a.s. Bukóza Vranov nad Topľou. S veľkým porozumením a podporou sa myšlienka výstavby kostola stretla u vdp. Farára Jána Mazúra, u starostu a poslancov obecného zastupiteľstva. 
Sklený obraz Ježišovho srdca vyjadruje symboliku zasvätenia kostola Najsvätejšiemu srdcu Ježišovmu. 
7. novembera 1993 bol kostol vysvätený sídelným biskupom Košickej diecézy Msgr. ThDr. Alojzom Tkáčom. Do tejto slávnostnej atmosféry zapadol i príchod o. Andreja Oswalda a o. Vincenta Petríka, misionárov z Exercičného domu v Prešove na niekoľkodňovú misiu v rámci duchovnej obnovy v decembri 1993. 
Zavŕšením týchto udalostí v cirkevnom živote obce boli vianočné sviatky, počas ktorých ponočnú a pastiersku svätú omšu celebroval vdp. Jozef Mydla. 
Pri sčítaní 3. marca 1991 z celkového počtu 374 obyvateľov obce sa k rímskokatolíckemu náboženskému vyznaniu prihlásilo 345, t.j. 92,2% obyvateľov, gréckokatolíckemu 13, čiže 3,7% a 16 bolo zisteného náboženského vyznania.

Fotogaléria:

Novinky:

Kalendár:

Kurzy valút:

Počasie:

Správy SME: