• AKTUALITY
  • OBEC
  • OBECNÝ ÚRAD
  • KULTÚRA
  • DOKUMENTY
  • KONTAKT

Kontakt:

Napíšte nám:

História

Počiatky Kelče možno položiť pred 13.  storočie. Obec bola osídlená na domácom (slovenskom) zvykovom práve. Ďalšie obce osídlené v 13.-15. storočí boli na nemeckom alebo valašskom práve. 
Existencia Kelče sa prvýkrát písomne dokladá v listine uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského zo dňa 6. februára 1404. Z obsahu listiny vyplýva, že Kelča a Breznica existovali dávno pred rokom 1404. Je zrejmé, že boli v rokoch panovania Ľudovíta I. (1342-1382) kráľovským majetkom, obidve boli ním darované šľachticom Matejovi z Hontianskych Nemiec a Demeterovi z Neniniec. Tí dali Kelču a Breznicu výmenou za dediny Darma a Palad v Užskej stolici Petrovi z Perína. Chýbajú ďalšie listiny, ktoré by umožnili rekonštruovať dejinný vývoj Kelče pred rokom 1342. 
Perínskovci pochádzali z Perína v Abovskej stolici. Donáciu na túto abovskú obec dostali koncom 13. storočia od kráľa Ondreja III. Začiatkom 15. storočia, už vlastnili Kelču, získali rodový erb.v modrom štíte, na zlatej otvorenej korune medzi dvoma orlími krídlami je strieborná mužská hlava s čiernymi vlasmi, dlhou špicatou bradou a čiernym vrkočom. Ide o tzv. hovoriaci erb s hlavou staroslovanského boha Perúna, viažuceho sa k názvu obce Perín. Celé jedno desaťročie (1483-1492) sa Kelča a ostatné obce stropkovského panstva nachádzali, v dôsledku konfiškácie majetkov Perínskovcov, najprv vo vlastníctve kráľa Mateja a po jeho smrti prešli do rúk jeho syna Jána Korvína. Keď Vladislav II. vrátil skonfiškované majetky Imrichovi z Perína, ten ich roku 1494 dal do zálohy jágerskému biskupovi Tomášovi Bákocovi. Do vlastníctva perínskovcov sa vrátil až v roku 1506. 

 7.júna 1567, smrťou Gabriela z Perína, zomrel bez potomka, (vymrela tzv. palatínska vetva rodu, ktorá od roku 1404 mala vo vlastníctve najprv Kelču a Breznicu a od roku 1408 aj hradné panstvo Stropkov), prešlo stropkovské panstvo do správy uhorského kráľa Maximiliána II. 
V septembri 1568, kráľ odpredal celý majetok svojmu komorníkovi a radcovi Jánovi Petemu. (patrili v Uhorsku medzi popredné šľachtické rody). Rodový erb získali začiatkom 16. storočia: v prvom červenom poli rastúci doľava otočený, korunovaný zlatý lev, v druhom modrom poli medzi dvoma zelenými trstinami strieborná labuť, v treťom poli nad stúpajúcim strieborným polmesiacom s tvárou dve zlaté hviezdy a v štvrtom poli drak. Klenotom je medzi dvoma krídlami z koruny vyrastajúci kráľ s insígniami. Postavy kráľovnej a kráľa sú strážcami erbu. 
Kelčiansky majer sa spomína už v roku 1620. Z urbára roku 1639 sa dozvedáme, že majer mal dostatok ornej pôdy, lúk i lesov. 
Roku 1663 postihla obyvateľstvo veľká morová epidémia. 

 Zemepánom Kelče v druhej polovici 17. storočia (do roku 1675) bol Žigmund Pete, žijúci v stropkovskom hrade. Začiatkom 18.storočia je zemepánom Michal Pete. Jeho útek do Poľska roku 1707 bol podnetom k tomu, že Rákoci skonfiškoval jeho majetky a daroval ich generálovi svojej kuruckej armády – Ladislavovi Očkaiovi. 
Po generálovi Očkaiovi, ktorý zradil Rákociho, kelčiansky majer získal ďalší Rákociho generál František Bábočai. Zomrel v roku 1710 (pochovaný je v stropkovskom kostole). Satumarským mierom roku 1711 skončilo i posledné proticisárske povstanie a Peteovci sa mohli vrátiť do držby svojich majetkov na stropkovskom panstve. 
Okolo roku 1741 sa spomína, v rukopise Mateja Bela o Zemplínskej stolici, že sa tu nachádza „katolícky kostol“, čo je prvá správa o kelčianskom kostole vôbec. Zemepán sa uvádza Michal Pete. V časti o vodstve medzi dobrými prameňmi uvádza „kyselku v Kelči“. 

 Posledným zemepánom obce bol Žigmund Pete, zomrel 19.novembra 1764 (pochovaný je v stropkovskom kostole), bez mužského potomka. 29.mája 1767 rozdelili stropkovské panstvo na šesť častí. 
Piata časť stropkovského panstva, do ktorej patrila i obec Kelča, pripadla roku 1767 Wolfgangovi Véčeimu a jeho príbuzným. Barónsky titul získali roku 1692 od Leopolda I. V 19. storočí sa uplatnili v oblasti výstavby vodných diel a pri uvádzaní do prevádzky železničných tratí v Zemplíne. Barónsky erb z roku 1692 pozostáva z piatich polí: v prvom, červenom, poli je zobrazený lev s vytaseným mečom, v druhom, modrom, poli je zlatá hviezda s polmesiacom, v treťom, modrom, poli je zobrazený kanón na dvoch kolesách, v štvrtom, červenom, poli je na zelenej pôde grif, t.j. lev s orliou hlavou a vytaseným mečom, v piatom poli je veža s dvoma strážcami. Roku 1780 bol dokončený veľkolepo ponímaný rímskokatolícky kostol a k tomuto roku sa viaže i termín ukončenia výstavby reprezentačného neskorobarokového kaštieľa, neskôr doplneného o pekne upravený park. 

 Od roku 1777 je Stropkov sídlom slúžnovského okresu. Roku 1788 bola vybudovaná cesta z Vranova cez Kelču do Stropkova a odtiaľ na Ladomírovú (tzv. jozefínska alebo „čisarska draha“). 
Posledné polstoročie uhorského feudalizmu (do zrušenia poddanstva) prežili Kelčania ako poddaní šľachtického rodu Jekelfalušiovcov. Roku 1805 sa vlastníkom kelčianskeho a veľkodomašského majetku stal ich syn Jozef. Patrili medzi staré uhorské roky, ich korene siahajú do 13. storočia. V rodovom erbe je v modrom poli zelené trojvršie so striebornou rukou v brnení, ktorá drží vytrhnutý ihličnatý strom s koreňmi. 
Vývoj bol roku 1831 a potom i v rokoch 1846-1847narušený cholerou, katastrofálnu neúrodou a hladomorom. 
Z prvej polovice 19. storočia sa Kelče bezprostredne dotýka taká významná udalosť, akou bola stavba mostu cez Ondavu medzi tunajšou obcou a Trepcom v roku 1811. 

 Po celé stáročia sa nemenili základné podmienky života tunajšieho obyvateľstva. K radikálnej zmene došlo v rokoch 1965-1966, kedy vody Domašskej priehrady zatopili okrem ďalších obcí i starú Kelču. 

Z pôvodnej obce, ležiacej na brehu Ondavy v nadmorskej výške 160 metrov, v miestach, ktoré sú dnes pod hladinou priehrady, sa zachovali rímskokatolícky kostol sv. Štefana kráľa (obohanný kamennou hrádzou),bývalá hájovňa a cintorín. Nová Kelča bola vybudovaná iba niekoľko desiatok metrov severozápadne od pôvodnej obce, na miernom svahu chotára nazývaného Stráň. 

Veľkosťou svojho chotára (1226 ha) patrila stará Kelča medzi najväčšie obce bývalého Stropkovského okresu (do roku 1960). Po dobudovaní Novej Kelče v roku 1966 a jej začlenení do Vranovského okresu (roku 1968) sa veľkosťou chotára (1184 ha) zaraďuje medzi stredne veľké obce tohto okresu.

Fotogaléria:

Novinky:

Kalendár:

Kurzy valút:

Počasie:

Správy SME: